Začalo to takto...Pred pár rokmi sme boli normálne baby no a ja som mala najlepšiu kamarátku volala sa Simona. Všetko sa však zmenilo keď prišla do triedy nová žiačka Zuzana, začali sme sa kamarátiť a Simone sa to nepáčilo tak sa so mnou prestala rozprávať. No a odvtedy boli najlepšie kamarátky so Zuzou. Medzi mnou a Simonou to bolo striedavo oblačno. Raz sme sa bavili a raz nie. Všetko sa však zmenilo keď so triedy prišla žiačka Andrea. Začali sme sa kamarátiť a boli sme proste nerozlučná dvojka...Až donedávna keď do toho vstúpila Simona...Začala Andreu odo mňa a kamošiek odťahovať a chcela ju mať akoby len pre seba. No to som už nemohla dopustiť!! Povedala som Andree a ona potvrdili to aj kamarátky, že aj ony si myslia že Andrea skáče ako Simona píska. Vyvrcholilo to tým, že ja som pred Andreou aj Simonou povedala , že Anreina mama a moja mama si myslia, že Simona navádza Andreu na zlé veci a že odkedy sa s ňou viac priatelí má horšie známky.....No a to Simona už asi nestrávila.Prestala sa so mnou bavit ked som pre ňu s Andreou prišla povedala že ide pozerať telenovelu. Neviem čo mám urobiť ale ona ma proste nemá rada ale ja nechcem aby na to doplatilo aj moje priaťeľstvo s Andreou, ktorá je hrozne fajn a mám ju strašne rada!!
11. máj 2006 o 18:41
Páči sa: 0x
Prečítané: 58x
Priateľstvá na vlásku
Poznáte ten pocit keď máte kamarátku a niekto nechce aby to tak bolo?? Ja áno, zažívam to na vlastnej koži...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)